V tejto krajine je jedno veľké nešťastie-okrem iných-a to fakt, že socialisti si dali rôzne názvy a teraz hrajú modrých a fialových a neviem akých, pričom ich červenosť z nich srší každým rozhodnutím. "Liberálna" strana ANO, na čele so svojim generálom Pavlom Ruskom, je hlavným iniciátorom typicky socialistických projektov ako sú dotácie pre veľké zahraničné firmy a všelijaké rozvojové vzdelanostné projekty.
Problémom týchto naoko fajn a kool myšlienok-veď kto by nechcel, aby každý mal internet, či prácu-je ich realizácia a absolútna ignorancia dôsledkov. Jeden z blogerov, Martin Chren, tu preložil a poskytol preklad od Frederica Bastiata-Petícia výrobcov sviečok. Tento francúzsky novinár a ekonóm okrem tejto eseje napísal aj známy inquire Veci čo niesú vidieť.
Skúsim sa na takom zjednodušenom modely ukázať PREČO je "strata" proklamovaných miest, ktoré by vytvoril Hankook, vlastne ziskom a potom to nejak zgeneralizovať na celé hospodárstvo. Všetko trošku zjednoduším.
Ak teda naša vláda má 4 mld. korún-a ona ich má-existuje zopár možností ako s nimi naložiť. Zo svojho súkromného života by človek mal vedieť, že voľné zdroje je vhodné investovať a vytvoriť aktíva, ktoré budú peniaze zarábať sami-viď. Kiyosaki-ho populárne knihy. V tom je naša vláda stále s nami a rozumie tomu...zdá sa. Potom však vyvstáva problém ako ich vlastne investovať.
Pán Rusko preferuje politické riešenia, ktorých výsledkom je Slovač zamestnaná masovo v ťažkom priemysle ako trebárs Hankook či KIA. Politicky je to samozrejme allright, pretože vláda bude môcť disponovať opäť lepšou štatistikou. Z hľadiska manažéra, ekonóma, je to, ale veľmi nezmyselné hneď pre dva dôvody.
A) Ak nám investíce vyberá vláda-a prostredníctvom takto masívnych dotácii nám ich rozhodne vyberá-trh nemá silu, aby sa prispôsoboval prirodzene. Ak nám tu teda náhodou vyrastá schopná IT generácia, tak títo mladí ľudia sa budú môcť zamestnať len v priemysle, pretože vláda za nich zvolila. Samozrejme nie legislatívne, cez nejaký normatívny právny akt, ale ekonomicky. Podporované firmy totiž na Slovensko príjdu a "odčerpajú" pracovnú silu, ktorá mohla byť využitá inak. Ako? Nuž to vám ja teraz nepoviem, nie som Rusko, ale Jošt, a preto koncentráciu odvetvií nechávam na trh a nie na svoj um.
B) 4 mld. korún, investované do 1 spoločnosti. Hankook plánoval vďaka tejto pomoci zamestnať 1600 ľudí. Čo by sa, ale stalo keby tie 4 mld. dostali občania na ruku? Zjednodušme si to a povedzme si, že Slovensko má 5 mil. obyvateľov. Každý Slovák by teda dostal 800 korún. Peniaze sú prostriedkom výmeny a dá sa predpokladať, že veľká väčšina peňazí by sa do obehu vrátila, či už formou úspor alebo investícii, pričom tie tzv. úspory sú vlastne vkladom do banky, ktorá sama investuje. Povedzme, ale že niekto by tie peniaze predsa len zašil do vankúša. Odhadom majme teda v rukách obyvateľov fond tak okolo 3 mld. a 900 miliónov. Tento fond by sa vo veľmi rozhodujúcej miere presunul do rúk podnikateľov, či už priamo na Slovensku podnikajúcich alebo aspoň dane platiacich a distribučnú sieť živiacich zahraničných firiem.
268 200. To je čislo podnikateľov so aj bez zamestnancov na Slovensku. Každý z týchto podnikateľov by teda dostal povedzme 11 190 Sk (fond v rukách obyvateľov som znížil o zisk putujúci priamo do zahraničia-tiež odhadom:) ).
To čislo sa nezdá nijak veľké, ale podstatou toho čo chcem povedať je, že podporiť takto celé hospodárstvo, ktoré narozdiel od Hankooku celé naraz určite neodíde do Číny, je rozumnejšie. Rozumnejšie, pretože títo podnikatelia dokopy spolu tvoria OMNOHO viac pracovných miest ako spomínaná firma. A to je prosím jedna firma čo potom Peugeot alebo KIA či iné dotované podniky.
Je predsa úplny nezmysel dávať niekomu peniaze za nič, keď tie peniaze môžeme nechať daňovým poplatníkom, ktorí ich nakoniec výmenou za SKUTOČNE vyprodukovaný, a najmä žiadaný, statok do obehu vrátia. Celé to pripomína skvelú iniciatívu ANO s onou daňou na knihy, z ktorej by sa neskôr vytvoril fond na podporu literatúry. Samozrejme, že tú "správnu" literatúru by asi určovala nejaká komisia literátov na čele s P.Ruskom, keďže občania nevedia čo je dobré.
Ďalšou podobnou záležitosťou je projekt MINERVA. Tento projekt akoby predpokladal, že národ Slovákov je národ tupcov, ktorí najradšej pracujú v bani a zarobené míňajú na pivo. Preto im všetkým peniaze zoberie, aby mohol vybudovať high-tech centrá, ktorým predtým investičnými stimulami pre ich konkurenciu priamo bral trhovú pozíciu na trhu práce. Samozrejme, že internetový providery a firmy, ktoré to budú celé zabezpečovať budú vyberané cez zrýchlené výberové konanie alebo iným podobným spôsobom :).
Ak sa trhu nechá voľná ruka tak si sám vyberie najefektívnejšie odvetvie pre danú krajinu. No a čo, že by to nebola kapusta, alebo ryža, alebo textil. To znamená len jediné a to, že Slováci sú schopní pracovať aj vo "vyššom" biznise. Svoje peniaze budú občania sami akumulovať a využívať na také projekty, na ktorých zarobia-teda odvetvia s vyššou pridanou hodnotou.
Strana ANO a vlastne skoro celá koalícia začína veľmi výrazne trpieť syndrómom "nadomňaniet" a preto už o hospodárstve zdá sa nebude rozhodovať hospodárstvo, ale rada starešinov. Nuž nič to, pred voľbami preda vždy môžeme zacitovať Smitha alebo zamávať brožúrkou Hayeka. Tých dvoch už musí riadne bolieť bok ako sa v hrobe stále obracajú, keď vidia kto je dnes liberál.
P.S. Záujem by mohol u čitateľa vyvolať aj kratučký komentár. Naši politici-"liberáli"-pôsobia vcelku inteligentým dojmom a nie je preto dôvod predpokladať, že liberalizmu nerozumejú. Čo je však potom tým elementom, ktorý ich od toho, čomu deklarovane rozumejú a s čím sa stotožňujú, odťahuje?
jakub
